URÁŇ. Nad dolinou Muráňa vystupujú strmé vápencové steny Muránskej planiny a kraju dominuje bralo Cigánky so zrúcaninami Muránskeho hradu, ktorý sa spomína už v roku 1271 ako "castrum Mvran". Takmer 360 m dlhé a 96 m vysoké rumovisko mohutného hradu svedčí o bohatej a dramatickej histórii.
Založil ho rod Bebekovcov a postupne patril Ilsvaiovcom, Tornalyovcom, Széchyovcom, Koháryovcom, až napokon Coburgovcom. Jeho slávnymi historickými obdobiami (ktoré literárne spracovali spisovatelia S. Tomášik, M. Jókai, A. Jirásek, B. Němcová, Ľ. Kubáni, G. Reuss, J. Kreutz, P. Glocko) boli predovšetkým 2. polovica 15. storočia, keď patril Jiskrovým bratríkom (tzv. Muránskym Čechom), ako aj začiatok 16. storočia, keď sa ho zmocnili a "bašovali" na ňom lúpežní rytieri Martin, Demeter a Matúš Bašovci, no najmä obdobie protihabsburských povstaní v 17. storočí. Vtedy sa stal centrom protihabsburského povstania F. Wesselényiho a dejiskom jeho romantickej lásky k Márii Széchyovej, známej ako "Muránska Venuša".
Po porážke povstania, no najmä po rozsiahlom požiari v roku 1702 hrad chátral, a poslední majitelia Koháryovci a Coburgovci obývali striedavo pohodlné a prepychové sídla v Jelšave a Svätom Antone, ba Ferdinand Coburg, bývalý bulharský cár, si začal stavať začiatkom 20. storočia poľovnícky kaštieľ na Prednej Hore. Stavbu podľa pôvodných plánov už nestihol dokončiť a po II. svetovej vojne bola prebudovaná na sanatórium.
Coburgov pamätník pri blízkej hájovni a obelisk grófa F. Koháryho medzi dvoma pamätnými lipami v sedle nad Muránskou Hutou, spolu s obeliskom pod hradom je už len zvyškom slávy posledných majiteľov rozsiahleho muránskeho panstva, ktorému kedysi patrili desiatky obcí nielen na Gemeri, ale aj na Horehroní, Spiši, Slovenskom raji, ba až v povodí Balogu. ( FOTOGRAFIE A RYTINY ).

odkaz: Sprievodca hradným areálom