rad Muráň patrí medzi najvyššie položené pevnosti v strednej Európe, čnie na vrchole vysokom 935 m n. m. V dnešnej podobe očarí návštevníka už len troskami svojej vzdornej krásy. Po prvý raz sa v listinách spomína r. 1271 ako "castrum MWRAN". Aj najstaršie zachované gotické stavebné prvky architektúry svedčia o tom, že vznikol v 13. st. ako obranná základňa proti nájazdom tatárskych hord. Azda najpozoruhodnejším nehmotným dokladom o európskom význame Muráňa je historická "Píseň o Zámku Muránském". Je to vlastne prvé "vojnové spravodajstvo" z krušných čias Slovenska, svedectvo vecné a súčasne aj básnicky vyspelé. Martin Vitéz Bošňák, autor piesne, bol medzi vojakmi, ktorí dlhé mesiace dobýjali Muránsky hrad r. 1549. Jeho pieseň si ešte aj dnes môžeme vypočuť s pôvodnou melódiou a hlasmi dobových hudobných nástrojov: trumšajtu (tromby mariny) a fiduly (predchodkyne husieľ). Takto sa nám dávne veky prihovárajú z nahrávky Pražských madrigalistov (Opus 1974). Jazyk a melódia tejto historickej piesne svedčia nielen o sile génia slovenského národa, jeho mnohorozmernosti a kultivovanosti, ale najmä o kultúrnej identite Slovákov, príznačnej pre vyspelé historické národy Európy.

 

Slovo dnešného spisovateľa k historickému odkazu.

Slovo dnešného spisovateľa k histórii Muráňa po páde Bašovcov.

Pieseň o zámku Muránskom ( video ).

Menu
dozadu

Pohár, údajne z obdobia obliehania Basovcov, nájdený na Muránskom hrade v 19.st. Bol v majetku rodiny historika J.Bottu, ktorá ho darovala múzeu v Martine.

Titulná strana Jelsavskej mestskej knihy.
Umelecký obraz dobýjania hradu z roku 1549.
Nákladné zariadenie ( podža Dezidera Tótha, z knihy P.Glocka ).