rása zakliata v živom dreve, v stromoch, v bizarných tvaroch koreňov, kmeňov a korún sa zmenila pod dotykom ľudskej ruky na drevenú architektúru chalúpok, stodôl, ale aj nástrojov každodennej potreby: sekier, cepov či lyžíc a mís. Tak ako sa nám neraz stráca pred očami les, odchádza aj poézia "drevenej" dediny. Najstaršia obývaná časť Muráňa, známa ako Pastovník, prešla premenami, ktoré ju obrali o vnútornú, ako aj vonkajšiu krásu....Len staré fotografie nám pripomínajú oázu pokoja a krotkej krásy, zrkadliacu sa v čistej vode dnes už zaniknutých "muránskych Benátok".....

Živá voda pre mlyn aj pre záhradu...

Zrkadlo nášho detstva, ktoré nám ukryli do tmy podzemia...

Zádumčivá krása vodného zrkadla...

Vývážená sila pokoja a nepokoja...

Tu sa rodil prameň života...

Pradávna voda, ktorá sa nám rok čo rok zjavuje ako znamenie...

Pod slnečným klobúkom...

Chvíľa pred pádom na kolená...

Drevená katedrála...

Babka Boryška, strážkyňa prameňov...