|
zemie Muránskej planiny predstavuje vápencovú kryhu, ktorú po milióny rokov vymodelovala voda do dnešnej podoby. Celý vápencový masív je zbrázdený hlbokými dolinami a niektoré z nich majú charakter tiesňav. Naproti tomu povrch planiny je pomerne zarovnaný a najvyšším vrchom je Fabova hoľa (1439 m n. m.). Zvlášť dobre je vyvinutý podzemný kras, o čom svedčia mnohé výdatné pramene - vyvieračky po celom obvode územia. Vyvieračka Pod hradom v čase maxima mala výdatnosť až 7900 litrov za sekundu. Nachádza sa tu viac ako 200 jaskýň medzi najväčšie patria jaskyňa Homoľa a Bobačka - dĺžka cez 3000 metrov a dosiaľ najhlbšia priepasť Michnová - 105 m. Pretože celok Muránskej planiny sa javí ako významná zásobáreň kvalitnej pitnej vody pre široké okolie, podzemné priestory nie sú prístupné pre verejnosť. Z povrchových krasových útvarov sa na Muránskej planine vyskytujú skalné veže, skalné ihly, okná a skalné brány. Najväčšia skalná brána sa nachádza pod Nižnou Kľakovou. Flóra Povrch celého územia
je prevažne lesnatý. Lesy pokrývajú takmer 90% plochy. Fauna Rozsiahle lesy Muránskej planiny poskytujú domov mnohým druhom živočíchov. Zatiaľ bolo zistených viac ako 1500 druhov bezstavovcov. Vzácny je fúzač alpský (Rosalia alpina), ktorý je vo všetkých kultúrnych krajinách chránený a považovaný za ozdobu lesov. Podobne aj jasoň červenooký (Parnassius apollo). Hojne sú zastúpené cicavce (medveď hnedý, vlk dravý, jeleň hôrny, rys ostrovid, vydra riečna). Charakteristický je chov koní na Veľkej lúke Z vtákov sú zastúpené
sokoly, sovy, zriedka orol skalný, hlucháň, bocian čierny. Vzhľadom na zachovalosť a prírodné hodnoty si celé územie Muránskej planiny vyžaduje zvýšený stupeň ochrany a preto bola v septembri 1997 vyhlásená za národný park.
|
|||
![]() |
|||
![]() |
|||
![]() |
|||
![]() |
|||
![]() |
|||