uráň v umení.

Pavol Dobšinský

TUREC, TISOVEC, BREZNO, JARABÁ, ČERTOVICA

Od vysokých východných temien Kráľovej hole k poludniu na hraniciach Gemerskej a Zvolenskej stolice rozprestierajú sa staré temné hory Muránske a Tisovské. Od tamtých k východu tiahne sa povestná Muránska dolina. Ňou tečie riečka Olšava alebo Jelšava, tak nazvaná ešte za starodávna od olšín - jelšín, na jej brehoch iste hustejšie predtým ako teraz rastúcich. Riečka táto je čiastka Šajavy, hlavnej rieky v Gemerskej stolici, s ktorou sa pri východných hraniciach, hlavne medzi Plešivcom a Gemerom, spojuje. V Gemerskej stolici nenájdeš malebnejšieho kraja ako je tento. Muránsky zámok a okolo neho skalisté pohoria, Kohút, Dúbrava a druhé okolité vrchy, v doline zase mestečká Revúca a Jelšava, dediny a železné dielne sú okrasou celého kraja. Z Tisovských hôr tečie bystrá Rimava dolu k poludniu, zúrodňujúc svoju rajskú dolinu, ktorou sa najmä v nižších jej stranách kvetistými lúkami ďalej na východ k Šajave krúti. V doline tejto záleží temer celý Malý Hont.
Medzi týmito dvoma hlavnými dolinami Gemerskej nájdeš ešte tri druhé, od nich menšie doliny, tiež k juhu od Muránskej podľa ťahu Rimavy sa prestierajúce. Najbližšia k Rimave je Balocká, od riečky, ktorá ňou preteká, tak pomenovaná. Dedina Drienčany, zverinec vojvodu Coburga, jeho kaštieľa záhrady sa na nej vyznačujú. Patrí i s Muránskou pod panstvo tohto.
(P. E. Dobšinský: Púť po otčine roku 1846, Tatran 1981)

J.P.Tomášek

Ján Pavol Tomášek, brat S. Tomášika, národný buditeľ a pedagóg na Levočskom lýceu, kde učil napr. P. E. Dobšinského, Ľ. Kubániho a ďalších významných slovenských dejateľov. Je autorom diela Pamäti Jelšavské a Muránske ( dedikované: Na pamäť pohorelcov jelšavských ).

S. Tomášik

Samuel Tomášik, evanjelický kňaz, popredný predstaviteľ slovenského emancipačného hnutia. Prozaik, autor historických románov, ale aj básnik, známy textom piesne Hej, pod Muráňom, ktorá sa neskôr spievala ako Hej, pod Kriváňom, a tak aj zľudovela.

Slovo dnešného spisovateľa k historickému odkazu diela S. Tomášika.

Božena Němcová

Slávna česká spisovateľka Božena Němcová niekoľkoráz navštívila Slovensko a viedla čulú korešpondenciu so slovenskými vzdelancami ( Dobšinským, Škultétym, Zechenterom, Reussovcami, Tomášikom, Sládkovičom a ďalšími ). Počas liečby na Sliači (r. 1853 ) zbierala príslovia a zapisovala si rozprávky a piesne, ktoré jej predspevovalo dievča, slúžka od Muráňa. V októbri 1855 bývala u S. Tomášika v Chyžnom a spolu s ním si cestou naspäť do Tisovca pozrela hrad Muráň. S. Tomášik, ktorý už napísal novelu Sečovci, veľmoži Gemerskí, jej v rozvalinách hradu vyrozprával povesť o Muránskej Venuši - Márii Séčiovej. Povodil ju po troskách hradného kostola ( postaveného pôvodne v byzantskom slohu ), vyrozprával jej o pobyte husitov a pochválil sa aj svojimi nálezmi a vykopávkami. Potvrdzuje to aj Němcovej list Tomášikovi z decembra 1855: " Starožitnosti, jež ste mi dali, odevzdala jsem do Museumu, a již byli v sekci archeologické předloženy..." Z ďalšieho vysvitá, že Tomášik pravdepodobne vykopal na hrade ozdoby z vojenských prilbíc. Možno by sme ich ešte aj dne našli v depozite pražského ( asi ) Národného múzea...

Ľudovít Kubáni

Ľudovít Kubáni, autor nedokončeného románu VALGATA. Martin Valgata, kapitán Jiskrovho žoldnierskeho vojska, prenikol zo Spiša k Muráňu a odtiaľ dobíjal Hontiansku a Gemerskú stolicu. Po rozpade Jiskrovho vojska bol jedným z hlavných veliteľov bratríkov.

Saumel Reuss

Saumel Reuss, evanjelický kňaz, zakladateľ slovenského národopisu, ktorý podnietil k tvorbe rozprávok P. Dobšinského a ďalších, ale aj B. Němcovú ( ktorá vydala v Prahe Slovenské pohádky ).

Slovo dnešného spisovateľa o tom, ako spolu súvisia minulosť, prítomnosť a budúcnosť.

Ján Čambál

Ján Čambál, hudobný skladateľ ( Kladno, ČR ), ktorý komponoval na texty Antona Macáka ( Bystrika Muránskeho ), rim. kat. kňaza - saleziána ( 1907 - 1972 ), ktorý v Muráni pôsobil v r. 1952 až 1972.

- odkaz: O Muráni spievam, CD r. 2002 vydala Obec Muráň pri príležitosti tridsiateho výročia úmrtia vdp. Antona Macáka - Bystrika Muránskeho. Spieva Schola cantorum sanctae Caeciliae ( zhudobnil a diriguje Ján Čambál ).

ďalší autori:

Ján Gallo: Muráň ( Dominanta 2001 ), vlastivedná monografia, ktorá vyšla pri príležitosti 680. výročia založenia obce Muráň a 730. výročia Prvej zmienky o hrade Muráň.

Peter Glocko: Tomáš a lúpežní rytieri.

P.Hlodák, J. Žilák: Muránska kamenina

K.VIK

Jozef Beňo

Nástenné maľby v sále kultúrneho domu v Muráni od akadem. maliara Jozefa Beňa, ktorého odborná výtvarnícka verejnosť nazýva "novoromantickým mágom". Motívy z Muráňa, krajiny Beňovho detstva, sa často opakujú v celom jeho diele.

Miroslav Sklenárik

dedinský folklórny súbor Levenda